Podľa encyklopedickej definície sa socio-ekonomické systémy určujú podľa spôsobu výrobného procesu a kontroly výrobných prostriedkov. Socializmus je taký ekonomický systém, v ktorom výrobné prostriedky vlastnia výlučne tí, ktorí sa do výrobného procesu zapájajú vlastnou prácou a každý vlastní taký podiel, akým rovnako je schopný prispieť vlastnou prácou.

Ako to bolo v skutočnosti na prelome 89-teho? V minulom režime, nesprávne prezývanom socializmus, všetku ekonomickú a spoločenskú moc držala v rukách KSČ – Komunistická strana Československa. Vedenie KSČ malo priamy vplyv prostredníctvom represívnej moci a pre radových komunistov utajovanej organizácie ŠTb – štátnej bezpečnosti, na zákonodárnu, výkonnú a súdnu moc, teda celú štátnu moc. Navyše priamo alebo nepriamo ovoplyvňovalo hospodársky rozvoj v štáte. Je síce pravdou, že štátne podniky boli oficiálne pod vlastníctvom národa ako známe n.p. národné podniky, v praxi však všetka moc v týchto podnikoch, výnimkou boli JRD – jednotné roľnícke družstvá, ovládali vyššie špičky KSČ, ktoré mali priame kontakty na vedenie týchto podnikov. Z týchto dôvodov nemožno minulý režim považovať za socialistický, pretože neboli zabezpečené základné požiadavky k vzniku kolektívneho vlastníctva a kolektívnej správy. Z týchto dôvodov minulý režim treba presne označiť ako „štátny kapitalizmus“, pričom za štát vystupovali aparátnici komunistickej strany. Títo krysí králi zatúžili po bohatstve.

Diktatúra proletariátu bola dobrá len na chvíľku, keď po vojne bolo treba za lacný peniaz z ruín postaviť skutočné mestá a dediny. Neskôr sa diktatúra proletariátu stala brzdou pre naplnenie túžob krysích kráľov. My skôr narodení si pamätáme vlastnú nespokojnosť s presadzovaním pokroku zdola. Na straníckych schôdzach sa síce o všetkom pekne hovorilo, zapísalo do zápisnice, ale akékoľvek dobré nápady zapadli prachom. Zápisnice sa postupovali vyšším orgánom a plynutím času už nikto nezisťoval ako sa s nimi naložilo. Utajovaná sieť ŠtB všetky tieto zápisnice sústreďovala do šuplíkov komunistických aparátnikov s nálepkou – odpoveď nežiadúca. Takto sa pripravovala verejná mienka na nedôveru v systém, ktorý bolo treba zmeniť. Ľudia zdola chceli socializmus s ľudskou tvárou, komunistický aparátnici tvrdý kapitalizmus.

Medzi aparátnikov, ktorí túžili po bohatstve, nepochybne patrili aj naši veľvyslanci v západných krajinách. Bolo verejným tajomstvom, že veľvyslanci museli byť členmi KSČ a čo národ vôbec nevedel, že museli byť aj príslušníkmi tajnej organizácie ŠtB. Práve veľvyslanci boli sprostredkovateľmi finančných dotácií pre komunistických aparátnikov, aby prezliekli kabáty. Bývalý veľvyslanec v Rakúsku, neskoršie v NSR, evidovaný ako agent v centrále ŠtB, krycie meno Kain, číslo 7597 to osobne potvrdil, že sám sa na tejto akcii podieľal a financoval aj isté politické hnutie s neobmedzeným kapitálom.

Po 89-tom sa len zmenili tváre vlastníkov a to z verejne známych aparátnikov (nie radových a poctivo pracujúcich komunistov) na novodobých demokratov.

Významný český disident pán Pithart Peter povedal: „Nebyla to revoluce, ale předání moci“ – , a slovenským disidentom odkázal, aby si prestali robiť ilúzie o – nežnej revolúcii – ale aby hovorili pravdu, že išlo o odovzdanie moci prepraním cez tzv. študentskú revolúciu.

Pithart tieto udalosti nazval pravým menom, že došlo k “vytunelovaní socializmu” na úkor práva na dôstojný život väčšiny občanov Československa.

http://www.denik.cz/samet-rozhovory/pithart-nebyla-to-revoluce-ale-predani-moci.html

Lenže známym udalostiam predchádzali menej známe zákulisné prípravy, ktoré vyvrcholili v auguste 1989, keď sa skupina popredných československých politických predstaviteľov, boli medzi nimi: tajomník ÚV KSČ Jozef Lenárt, vedúci oddelenia ÚV KSČ Rudolf Hegenbart a prvý námestník federálneho ministra vnútra ČSSR Alojz Lorenc, stretla v pražskej reštaurácii Paríž na Václavskom námestí na večeri s veľvyslancami hlavných členských štátov NATO. Predmetom stretnutia bola koordinácia postupov počas nadchádzajúcich spoločenských zmien, aby sa zabezpečil ich pokojný priebeh, ktorý neskôr dostal označenie zamatová či nežná revolúcia.

http://www.koloseo.info/kniznica/clanky/Dohoda_o_pade.htm

Osobitnou kapitolou bolo ustanovenie Občianskeho fóra v Prahe a Verejnosti proti násiliu v Bratislave, pretože oficiálne miesta si potrebovali vytvoriť štruktúry, ktorým mohli odovzdať dovtedajší mocenský monopol KSČ, potrebovali partnera na rokovanie, lebo udalosti, ktoré hrozili prerásť do nekontrolovateľného živeľného vývoja, museli byť niekým usmerňované. V politike sa spravidla ľudia aj národy a štáty posudzujú viac podľa potrieb budúcnosti ako podľa minulosti. Z bývalých protivníkov v neskoršom období často bývajú spojenci. Ak je taký národný záujem. Príkladom nie je iba Československo v roku 1989. Spomeňme hoci v rozličných obdobiach Francúzsko, Taliansko, Rakúsko či Nemecko.

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/72954-pithart-v-listopadu-nebyl-havel-verejnosti-vubec-znam

Rok 1989 otvoril aj priestor pre integráciu a globalizáciu. Napríklad – mnohí uznávaní politológovia nevidia dostatočnú perspektívu národných štátov, lenže významný liberálny politik Ralph Gustav Dahrendorf sa na jednej strane hlási ku kantovskému projektu svetovej občianskej spoločnosti, ale na druhej strane hovorí: „…neexistujú žiadne známky toho, že by národný štát i so svojimi kritickými úlohami, vďaka európskemu procesu spolupráce, už prežil…“ Oprávnene možno súhlasiť s jeho pochybnosťami o predstave budúcej Európy ako kombinácie regionálnych autonómií a nadnárodných inštitúcií. Korene národných štátov sú v Európe veľmi hlboké, a tak aspoň pre prvú polovicu 21. storočia vyzerá pravdepodobnejšie cesta k ich konfederácii či federácii.

Dohoda o páde socializmu (štátneho kapitalizmu) vychádzala z potreby zachrániť krachujúci kapitalistický systém, ktorému východné štáty otvorili priestor, aby sa zbavil prebytku tovaru a otvoril cestu pre budovanie nového typu demokracie – oligarchie. Je len otázkou času, kedy sa občania spamätajú a pošlú týchto ľudí na smetisko dejín. Preto je potrebné aby sa o týchto informáciach dozvedelo čo najviac ľudí.

Máš iný názor, napíš!